Lebo ...slzy liečia!
V poslednej dobe sa stretávam s viac negatívnymi ľuďmi ako pozitívnymi, usmievam sa navonok a plačem vo vnútri. Čas tak rýchlo beží a človek niekedy nevie ktorou nohou kráčať. Škoda, že život nie je ako rozprávka. Škoda, že údelom ženy nie je vyberať si šaty a byť krásnou a usmievavou princeznou. Postupom času a vyšším vekom človek mení ľudí okolo seba, mení masky svojej tváre, mení priateľstva, kráča s davom, lebo musí. Niekedy nie je na výber, niekedy človek nedokáže byť strojcom svojho šťastia, lebo na životnej križovatke dlho stál, alebo šlapol na červenú.
Sú chyby, ktoré zdokonaľujú ľudí, ale sú aj chyby, ktoré menia človeka. Zmenia ho tak, že sa zabudne úprimne smiať, zabudne kým je a kam kráča. Ale aj o tom je život. Čím viac sa nad niektorými vecami zamýšľame, tým viac padáme do priepaste temna.
Až teraz ľutujem, že som niekedy chcela byť dospelou. Byť dospelou znamená stáť na svojích nohách aj, keď už človek padá a nevládze, platiť účty a zriecť sa tých krásnych topánok vo výklade, isť do práce aj v tej najväčšej depresii a smutných dní. Zriecť sa povolania po ktorom od mala človek túži a vybrať si také, aby spoň vyžil. Ako mladý človek vnímam túto dobu veľmi depresívne.
Nie, nepotrebujem mať tie najdrahšie topánky a šaty na svete, potrebujem sa pohybovať medzi ľuďmi, ktorí sú šťastní, ľúbení a úprimne doprajú. Nejako ich neviem v poslednej dobe nájsť, no najhoršie na tom je, že niekedy neviem nájsť ani samú seba.
Ako raz povedal jeden "veselý" šaško: „Taký je život a na tvár si namaľoval úsmev“ .
Si v živote šťastný? Neodpovedaj nahlas, odpovedaj potichu a pri odpovedi myslí srdcom.Dúfam, že si!
Vyhrala som krásne 5 miesto a nominovaných z tejto kategórie bolo až 116 blogov. Veľké ĎAKUJEM !