Nikdy nezabudni odkiaľ si a odkiaľ pochádzaš.

Bolo to asi pred rokom, neskutočne som sa tešila do hlavného a najväčšieho mesta Anglicka a Spojeného kráľovstva. Áno, presne, do Londýna. Išla som pozrieť na týždeň mojich známych. Prvýkrát zahraničie, prvýkrát lietadlo, moje pocity boli strach a radosť zároveň. Pocity radosti boli však väčšie, ale aj tak som sa bála, pretože dokážem byť neskutočná popleta. Samozrejme v kufri mi nechýbala mapka Londýna a slovník.

Teraz rozmýšľam, že som sa tvárila ako mimozemšťan, keď som tam priletela. V jednej ruke mapka, v druhej slovník, jeden veľký kufor a ruksak z ktorého mi trčala malinovka zo Slovenka. Bola som dokonalý „nastroj“ pre zlodejov, žiaľ asi, keď ma videli poľutovali ma aj oni. Neriešila som, či mám dobre nanesený make-up, alebo či som učesaná. Samozrejme, vyzerala som ako keby som letela raketou, bol to asi ten stres čo zo mňa urobil dokonalého mimozemšťana :-) Príchod nebol podľa predstáv, ale za to ten pocit bol nezabudnuteľný. Krásna architektúra, kopec neznámych ľudí, o móde ani nehovorím. Proste, keby som prešla takýmto štýlom po Hlavnej v Košiciach, určite by som bola v novinách, že som sa tak obliekla, ale tam nikto na nikoho "okato" nehľadel. 

Niektoré dámy vynikali krásnou extravaganciou, pri niektorých som nevedela či idú na tenis, alebo do kina. Videla som asi všetky kultúry sveta, už to nebolo len na obrázku, ani vo filme, bolo to skutočné- Stále som držala slovensko-anglicky slovník. Ten bol totiž celý týždeň mojou neodmysliteľnou súčasťou. Tvorili sme veľké puto :-)  Prešla som všetko čo som mala v pláne, nikdy ten pocit nebudem ľutovať. No pocit, keď som konečne pustila slovník z ruky a uvidela nápis Bratislava a (konečne som rozumela všetkému) čo sa rozpráva, bol neopísateľný. 

Bolo to síce úžasné, nové mesto, veľké mesto, veľmi veľké mesto ,ale cítila som sa taká maličká, ako mravenček, ktorý opustil svoje mravenisko a zrazu sa ocitol v nejakom inom a hľadá svoje cestičky so slovníkom v ruke. Ako sa vraví : „Nikdy nezabudni odkiaľ si a odkiaľ pochádzaš“ nezabudla som, ani jeden deň na moje Slovensko. 

Dokonca, niekedy mi chýbali aj tie závistlivé pohľady, keď napríklad neladím s oblečením a vyjdem na ulicu. Návštevu Londýna určite každému odporúčam. V srdci mi ostala architektúra a štýl dopravy, zaujali ma taxíky, ja som si ich pomenovala famózne taxíky /moje taxikáčiky/. Bola som ako v staršom filme. Verím, že o pár rokov sa budem vyvážať na takých, aj na Slovensku. Londýn je nezabudnuteľné mesto módy, architektúry, ak budem mať možnosť, pôjdem určite opäť, ale na domov sa nikdy nezabudne. Každý to pocíti, skôr, či neskôr, že tam kde sa narodil, tam jednoducho patrí. A bodka :-) 

Dnes sa pýtam, ktorú bundičku by si si pribalila so sebou na cestu okolo sveta? :-) V ktorej krajine, štáte, meste sa Ti najviac páčilo ? :-)