Aj zlyhanie nás posúva vpred ! 

Smiech, radosť, očakávania, slzy šťastia. Na druhej strane smútok, premýšľanie, výčitky svedomia, preplakané noci, kamenná tvár. Sú situácie, ktoré majú niektoré ženy ľahšie, iné ťažšie. Aj taký však vie byť život. 

"Mami, počuješ ma? Kde zmizol tvoj nádherný hlas? Prečo už nepočujem ako Ti bije srdiečko? Prečo necítim, že sa hneváš, keď Ťa ocko nahnevá ? Odrazu je aj moje srdiečko  od tvojho vzdialené ? Mami, prečo ? Chýbaš mi. Bol som neposlušný? Urobil som niečo zle ? Polepším sa, sľubujem."

Viete o čom píšem? O potrate. Tieto slová som nenapísala preto, aby som vyvolala v ľuďoch výčitky, alebo ich súdila. Nie som tu na to! A vlastne to určite ani nechcem. 

Píšem to preto, aby sme sa ako ženy navzájom viac počúvali, rozprávali a pomáhali si. Viem, že dnešná doba je ťažká, ale namiesto závisti a neprajnosti by sme si mali ľudí viac všímať, byť ľudskejší a aj po mnohých sklamaniach odúšťať a pomáhať. 

Nedávno som cestovala v autobuse. Na jednom sedadle sedel starší chlap. Jeho výraz na tvári značil, že mu je zle. Dlho som premýšľala či sa ho mám spýtať či nepotrebuje pomoc. Nikto sa ho to nespýtal, žiaľ ani ja. Ani neviem ako a zrazu som musela vystupovať. Doteraz si to vyčítam, možno sa potreboval len napiť. Možno nebol opitý ako som si spočiatku myslela. Doteraz som si to však neodpustila. Mala som byť pre ľudí príkladom aspoň ja, tentokrát som zlyhala. Myslím, že sme zlyhali všetci v autobuse. 

 Často v živote zlyhávame, možno našou chybou, možno nie. Možno naše rozhodnutie nie sú správne, ale učíme sa. Možno niekedy potrebujeme len vypočuť a  správne nasmerovať. Možno potrebujeme trošku postrčiť, možno potrebujeme mlčať a cítiť sa užitočný. Možno potrebujeme naplno  viac žiť, nájsť odvahu a uvedomiť si, že sme tu naozaj krátko aby sme jeden druhému nepomohli, závideli si a nedokázali odpustiť. 

Životné rozhodnutia sú ťažké, ale každé jedno nás poučí, posilní a správne nasmeruje. Nabudúce už nezlyhám, sľubujem si. Jedno  však dnes viem, že ma to natoľko posilnilo a dnes by som už nabrala odvahu a spýtala sa tak veľmi jednoduchú vetu. "Nepotrebujete pomôcť" ? 

autor: Iwelline