Asi to dobre všetci v dnešnej dobe poznáte. Po práci vás čakajú samé povinnosti - nákupy v obchode, lebo je zľava na mlieko, je utorok tak treba ísť nakúpiť čerstvé mäso do mäsiara, zaplatiť účty na pošte, kúpiť si los s nádejou, že vyhráte milión a zmení sa vám život a tento stereotyp bude len zlý sen. Prísť domov, napísať s deťmi úlohy, ak sú už veľké aspoň pozrieť ich index, pochváliť ich, alebo pokarhať, navariť večeru, možno ešte prečítať knihu, osprchovať sa a ďalší deň/ týždeň/ mesiac môže takto pokračovať.
Minule som bola v obchode. Predomnou pri pokladni stála pani, ktorá sa zjavne ponáhľala (asi k tomu stereotypu čo spomínam vyššie). Mala chmúravy pohľad, bola zamyslená a neustále pozerala na hodinku. Po zaplatení svojho nákupu z jej úst nezaznelo ani ďakujem, ani dovidenia. Ako keby ju obslúžil robot. Ak by som stála v obchode celý deň určite by som takéto ženy a mužov narátala minimálne na dvoch rukách. Už od mala ma starí rodičia a rodičia učili, že sa mám pozdraviť a byť úctivá ku každému človeku. Jej to asi nemal kto povedať, alebo sa tak naozaj správa dobrovoľné? Potom jej to naozaj smutné. Takéto správanie žiaľ nezachráni ani jej drahý outfit.
Aj ja mam často krát zlú náladu, ale viem, že predavačka, čašníčka, telefonistka za to nemôžu... Sú to ľudia ktorí si robia len svoju prácu. Ktorí možno nemali to šťastie a po strednej škole museli ísť pracovať, lebo ich rodičia nemali peniaze na zaplatenie vysokej školy, alebo na iné dostatočné vzdelanie. Nedokázali im dať to čo je pre “ dnešný luxusný život“ "potrebné".
Paradoxom je, že takýto ľudia si dokážu naozaj vážiť ľudí, maličkosti, byť pokorní, usmiati. Bude to tým, že nečakajú od života veľa, vedia, že aj maličkosti dokážu robiť ľudí šťatnými. Život ich to (učí/naučil).
Ako ľahko sa rozdelili ludia podľa povolania. Ak je niekto riaditeľ úspešnej firmy ľudia sa mu dokážu líškať a vopchať až neviem kde. A taká upratovačka v te istej firme je neviditeľná osoba. Neviditeľná osoba, ktorá je tiež z mäsa a kostí, bez ktorej by firma taktiež nedokázala fungovať a nikto si ju ani nevšimne. Šedá myška, ktorá nemusí nosiť šedý kabát, obliekli ju doňho ľudia.
Žena, ktorá mala plány, mala sny, no nie každému sa plnia. Žena, ktorú možno opustil muž s dvoma deťmi...chcela byť učiteľka, podnikať, veď dokáže piecť tie najlepšie torty na svete, no nikdy si tento sen nemohla splniť. Žiaľ nedalo sa, boli iné starosti, ktoré sa museli riešiť zavčasu. Ale tá žena bojuje. Bojuje so životom, inokedy s nami, ľuďmi, ktorí sú pokryteckí, povýšeneckí a nedokážu ani poďakovať a vážiť si druhých “obyčajnú prácu".
Skúste sa nabudúce pozdraviť a usmiať na cudziu predavačku, čašníčku, sbskára. Tete upratovačke v tvojej práci zaželaj dnes pekný deň a usmej sa. Možno to bude najkrajšie čo práve v ten deň zažije. Možno, že dnes vďaka tebe nebude v noci plakať, ale bude zaspávať s pocitom, že nie je na svete zbytočná.
autor Iwelinne
Vyhrala som krásne 5 miesto a nominovaných z tejto kategórie bolo až 116 blogov. Veľké ĎAKUJEM !